gaberka

Opomeniem fakt, že inštitúcia manželstva ostáva pre moje chápanie nepochopiteľnou a nezmyselnou. Čo ma však vyslovene irituje, je svadba. A to z dôvodov:

- je zbytočne stresujúca (samé plány kde, s kým, koho kam...)

- nepoznám nič nevkusnejšie ako tie perličkové róby v snahe vyzerať ako princezna, ble:)

- nepoznám komickejší pohľad ako na ženícha vo vestičke a metalických oblekoch, či čo to je

- nepoznám komickejší pohľad ako na ženícha

- biela, maslová, slonovinová nie sú farby

- hudba je strašná (už len ten pochod)

- farár kecá drísty (neviem, či klame vedome, či nie. Možno ide len o milosrdnú lož, tak mu teda nevyčítam nič)

- nevesta sa vzdáva mena (beriem si chlapa, či jeho meno? sa uvedomte)

- koláče sú hnusné

- treba pozvať ľudí, ktorých by najradšej nebolo treba pozvať

- miesta, v ktorých hostina prebieha sú spravidla príšerné

- ide o dlhú a nudnú záležitosť, kde sa aj tak prišla väčšina iba opiť a najesť, o mladomanželov im nejde

- gýčová výzdoba

- väčšina zo svadobných darov je úplne nepoužiteľná, nedá sa ich ďalej predať a bezdomovci ich nechávajú pri kontajneroch

- po svadbe nasleduje manželstvo (nerozvíjam)

Takže tak. Á propos, možno som trochu pragmatická, ale na to, aby som s chlapom žila spala, nebudem zbytočne míňať peniaze na takú smiešnu ceremóniu. To si radšej užijem:)