gaberka

Vzdy, ked sa nedari, Krysa sa pozbiera a ide prec. Z psychologickeho hladiska - utekam pred problemami. A hej. Nevviem ich riesit. No a co? Aspon toho vela precestujem:)
Utiekla som v sobotu. Nejak som sa doma dostavala do tazkych stavov, nedarilo sa vobec, ale vobec nic a... A som v UK, cistim autobusy v noci. Nikam sa neponahlam, nestresujem, nikto ma nekontroluje. Prvykrat v zivote s niekym zijem, ponorku ocakavam, ale pohoda. Vstavam o 10 - 11tej, kava, relax. Sice, trochu mi tie chemikalie rozozieraju ruky. Hladame si nove byvanie a z anglickych obchodov a mody som uplne hotova. Davam si take kazdodenne prehliadky vykladov:) Vecer sa chytime za ruku, polhodka cesty do prace na peso. Poliakov milujem. S nimi je sranda. Vzdy daco riesia, kricia, v pohybe:)
Dala som si ultimatum, ze ak si do 30ky nenajdem svoje miesto na zemi, tak si to hodim. Strasne ma upokojuje fakt, ze mam pevne stanoveny termin a mozem tuto zalezitost odsunut bokom.
Sedim za compom, frajer sa stara, opatruje. Prave vari chilli con carne.
Mozno, ak to takto pojde dalej, nehodim si to:) Asi iba chvilka, ale vzacna - pokoja.
(A oddnes bez diakritiky)